matugaur
Duchovná cesta začína priamo v centre Smolníka pri farskom kostole sv. Kataríny. Trasa odtiaľ pokračuje Banskou ulicou a čosi po vyše 300 metroch bočí vpravo až k domu č. 299. Odtiaľ prechádza nahor, počítajte s nástupom strmšieho stúpania, no aj s odmenou, ktorou sú pekné výhľady na Smolník, jeho dolinu a okolité hory. Takto prídete ku krížu nad spálenou hutou a ďalej stúpate popri štyroch kaplnkách. Tesne pod hrebeňom vyjdete na asfaltovú cestu č. 548 ku piatej kaplnke a odtiaľ popri ceste asi ďalších 120metrov ku krížu a do stredu Štóskeho sedla. Na tomto mieste s kaplnkou – púťovým kostolíkom Navštívenia Panny Márie z 18. storočia trasa končí.
Masívna veža s barokovou stiahnutou cibuľovou strechou a polkruhovo ukončenými oknami nad kordonovou rímsou. Vo zvonici sa nachádzajú tri zvony. Na pravej strane /malý/ zvon svätého Antona /Zbornákov zvon/, odliaty v roku 1753, preliaty v roku 1808, do zvonice premiestnený v roku 1843. Stredný zvon Urban odliaty v roku 1634, preliaty v roku 1859, vážiaci 3,1 ton s priemer 1650 mm. Ľavý zvon svätej Kataríny odliaty v roku 1924, nazývaný k Sláve Božej /Szlovikovzvon/.Prvý zvon pôvodného farského kostola sa datuje z roku 1332. O zvonoch farského kostola do roku 1539 nemáme hodnoverné písomnosti, ale vieme, že Peter Csetneki spustošil kostol v roku 1539 a zvony odvliekol.
I keď sa kostol datuje do roku 1801, jeho pôvod je oveľa starší. Vieme, že v meste stál kostol už v roku 1339. Pre nájazdy, ktoré voči Smolníku viedli najmä Bebekovci, bol však viackrát vypálený. V rokoch 1521 a 1646 ho dokonca prestavovali, avšak nezachoval sa. Zničil ho veľký požiar v roku 1800 a tak už o rok neskôr stál súčasný kostol, ktorý bol postavený v štýle neskorého baroka, neskôr klasicisticky upravený. Dĺžka kostola je 42 metrov, šírka 17 metrov a výška pôvodnej veže siahala do 57 metrov. V roku 1905 však postihol Smolník ďalší veľký požiar, pri ktorom kostol opäť vyhorel a padla i pôvodná baroková veža s baníckym znakom. Súčasnú postavili po roku 1905 a rovnako aj väčšia časť interiéru pochádza zo začiatku 20. storočia.
Rímskokatolícky kostol sv.Kataríny Alexandrijskej mal podľa viacerých údajov gotický základ.
– pôvodný farský kostol stál už v r. 1339
– v rokoch 1499-1521 prvá veľká prestavba,prestavaná bola klenba a loď štajerským staviteľom Feyerom
– 1646 rozsiahla baroková prestavba novomestským staviteľom Erhartom Burgerdtom
– 1791 zrútila sa veža kostola a kostol bol v chátrajúcom stave
– 1799 začiatok stavby dnešného kostola
– 1800 poškodený veľkým požiarom
– 1801-1804 obnova kostola, resp. nová výstavba vrátane interiérovej výzdoby, oltárov, nástennej maľby, v duchu ranného klasicizmu
– 1801-1802,prípadne do vysviacky v r.1803 hlavný oltár konsekrovaný tunajším farárom na základe poverenia biskupa
– 2.10.1803-kostol posvätený rožňavským biskupom Františkom Szányim,vrátane vnútorného vybavenia /okrem hlavného oltára/ -štyri bočné oltáre-Bolestnej Matky,sv.Jána Nepomuckého sv.Františka Xaverského a sv. Kríža a kazateľnica. Výročie posvätenia chrámu sa až do r.1818 slávilo na 18.nedeľu po sviatku Ducha sv. a bolo spojené so 40-dňovými odpustkami Na návrh miestneho farára v r.1818 biskupský vikár Andrej Vitéz zmenil tento sviatok na prvú októbrovú nedeľu. Sviatok patrocínia sa slávil na Katarínu-25.novembra,ale bez odpustkov.
– 1850 maľuje na objednávku tunajšieho farára košický maliar a smolnícky rodák Ignác Klimkovič obraz P.Márie Ružencovej, zavesený v kostole-posvätený bol 29.6.1850.
– 1905 veľký požiar,zachránený bol oltárny obraz hlavného oltára,zanikla pôvodná výzdoba a podoba veže kostola.
– 1940 ,1997-2001– renovácia kostola
Hlavný oltár rímskokatolíckeho kostola je podobne ako architektúra kostola príkladom rannoklasicistického umenia s doznievajúcim vplyvom baroka. Vznikol po roku 1801. Centrálnu plochu zvýrazňuje dvojica predstúpených stlpov na mohutnom sokli. Stred oltára zdobí oltárny obraz s výjavom sv.Kataríny Alexandrijskej v dišpute s filozofmi cisára Maximina. Obraz má rozmery 5×2,3 m a namaľoval ho viedenský maliar a riaditeľ viedenskej akadémie Heinrich Fridrich Fuger. Obraz bol namaľovaný podľa obrazu talianskeho renesančného maliara Pinturicchia. K oltáru patrí stvárnený symbol Boha Otca v svätožiare obklopenej obláčikmi na klenbe presbytéria nad oltárom. Oltárna menza s bohostánkom je predstúpená pred oltárom.Bohostánok v podobe kupolou ukončenej chrámovej architektúry po stranách adorujú dvaja kľačiaci anjeli. Čelnú stenu zdobí vložená plastika Ukrižovaného. Autor architektúry hlavného oltára,podobne ako sochár nie sú známi.
Pramene:
Národné pamiatkové a krajinné centrum Bratislava
Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča
Ing.J.Fritsch
K.Šenkýrová
V našej diecéze bol od októbra 2015 stanovený Deň modlitieb za Rožňavskú diecézu na 16. deň každého mesiaca v roku. V rámci neho sa odporúča účasť na svätej omši, prípadne eucharistická adorácia, čítanie Svätého Písma, modlitba posvätného ruženca, pôst, púť alebo vykonanie akéhokoľvek dobrého skutku na úmysel osobitne schválený diecéznym biskupom.
Úmysly schválené diecéznym biskupom:
Rok 2021: Rok eucharistie a kňazov
Rok 2022: Rok rodiny
Rok 2023: Rok sviatostí krstu a birmovania
Rok 2024: Rok ovocia Ducha Svätého
Zároveň vždy 16. -teho v mesiaci má byť v sanktuáriu kostola vystavený obraz Rožňavskej Panny Márie a k doterajším modlitbám za diecézu sa pomodlí aj zasväcujúca modlitba k Panne Márii Rožňavskej.
Obraz má byť v kostoloch umiestnený na viditeľnom mieste a pri ňom vystavená aj zasväcujúca modlitba k Panne Márii Rožňavskej.
Modlitba za diecézu a otca biskupa
Trojjediný Bože, tvoj ľud zverený do pastierskej starostlivosti nášho diecézneho biskupa Stanislava, pokorne ťa prosí, posilňuj ho, aby nás skrze evanjelium a Eucharistiu zhromažďoval v Duchu Svätom ako partikulárnu Cirkev za požehnanej spolupráce duchovenstva, aby sme všetci vytvárali jednu, svätú, katolícku a apoštolskú Kristovu Cirkev. Bože, na orodovanie nášho patróna sv. Jána Nepomuckého ťa prosíme, udeľ nám milosť, aby sme skrze tvoje nesmierne milosrdenstvo dosiahli dary, o ktoré ťa vrúcne prosíme.
Dobrotivý Otče, ako Preblahoslavená Panna Mária bedlila nad pozemským životom tvojho Syna, tak sme i my v našej diecéze pociťovali jej mocnú ochranu. Na jej príhovor i naďalej daj nám tešiť sa stálemu zdraviu tela a duše, ochraňuj nás v ťažkostiach tohto života a priveď nás do večnej radosti. O to ťa prosíme skrze Krista, nášho Pána. Amen
Imprimatur: Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup Prot. N.: 866/2015, 7. 10. 2015