I keď sa kostol datuje do roku 1801, jeho pôvod je oveľa starší. Vieme, že v meste stál kostol už v roku 1339. Pre nájazdy, ktoré voči Smolníku viedli najmä Bebekovci, bol však viackrát vypálený. V rokoch 1521 a 1646 ho dokonca prestavovali, avšak nezachoval sa. Zničil ho veľký požiar v roku 1800 a tak už o rok neskôr stál súčasný kostol, ktorý bol postavený v štýle neskorého baroka, neskôr klasicisticky upravený. Dĺžka kostola je 42 metrov, šírka 17 metrov a výška pôvodnej veže siahala do 57 metrov. V roku 1905 však postihol Smolník ďalší veľký požiar, pri ktorom kostol opäť vyhorel a padla i pôvodná baroková veža s baníckym znakom. Súčasnú postavili po roku 1905 a rovnako aj väčšia časť interiéru pochádza zo začiatku 20. storočia.

Rímskokatolícky kostol sv.Kataríny Alexandrijskej mal podľa viacerých údajov gotický základ.
– pôvodný farský kostol stál už v r. 1339
– v rokoch 1499-1521 prvá veľká prestavba,prestavaná bola klenba a loď štajerským staviteľom Feyerom
– 1646 rozsiahla baroková prestavba novomestským staviteľom Erhartom Burgerdtom
– 1791 zrútila sa veža kostola a kostol bol v chátrajúcom stave
– 1799 začiatok stavby dnešného kostola
– 1800 poškodený veľkým požiarom
– 1801-1804 obnova kostola, resp. nová výstavba vrátane interiérovej výzdoby, oltárov, nástennej maľby, v duchu ranného klasicizmu
– 1801-1802,prípadne do vysviacky v r.1803 hlavný oltár konsekrovaný tunajším farárom na základe poverenia biskupa
– 2.10.1803-kostol posvätený rožňavským biskupom Františkom Szányim,vrátane vnútorného vybavenia /okrem hlavného oltára/ -štyri bočné oltáre-Bolestnej Matky,sv.Jána Nepomuckého sv.Františka Xaverského a sv. Kríža a kazateľnica. Výročie posvätenia chrámu sa až do r.1818 slávilo na 18.nedeľu po sviatku Ducha sv. a bolo spojené so 40-dňovými odpustkami Na návrh miestneho farára v r.1818 biskupský vikár Andrej Vitéz zmenil tento sviatok na prvú októbrovú nedeľu. Sviatok patrocínia sa slávil na Katarínu-25.novembra,ale bez odpustkov.
– 1850 maľuje na objednávku tunajšieho farára košický maliar a smolnícky rodák Ignác Klimkovič obraz P.Márie Ružencovej, zavesený v kostole-posvätený bol 29.6.1850.
– 1905 veľký požiar,zachránený bol oltárny obraz hlavného oltára,zanikla pôvodná výzdoba a podoba veže kostola.
– 1940 ,1997-2001– renovácia kostola

Hlavný oltár rímskokatolíckeho kostola je podobne ako architektúra kostola príkladom rannoklasicistického umenia s doznievajúcim vplyvom baroka. Vznikol po roku 1801. Centrálnu plochu zvýrazňuje dvojica predstúpených stlpov na mohutnom sokli. Stred oltára zdobí oltárny obraz s výjavom sv.Kataríny Alexandrijskej v dišpute s filozofmi cisára Maximina. Obraz má rozmery 5×2,3 m a namaľoval ho viedenský maliar a riaditeľ viedenskej akadémie Heinrich Fridrich Fuger. Obraz bol namaľovaný podľa obrazu talianskeho renesančného maliara Pinturicchia. K oltáru patrí stvárnený symbol Boha Otca v svätožiare obklopenej obláčikmi na klenbe presbytéria nad oltárom. Oltárna menza s bohostánkom je predstúpená pred oltárom.Bohostánok v podobe kupolou ukončenej chrámovej architektúry po stranách adorujú dvaja kľačiaci anjeli. Čelnú stenu zdobí vložená plastika Ukrižovaného. Autor architektúry hlavného oltára,podobne ako sochár nie sú známi.

Pramene:

Národné pamiatkové a krajinné centrum Bratislava
Oblastný reštaurátorský ateliér Levoča
Ing.J.Fritsch
K.Šenkýrová