farnosť Smolník č. 209
055 66 Smolník
tel.: +421 (0)53 489 75 09
mobil: +421 (0)903 268 706
email: smolnik@burv.sk

Sv. Katarína Alexandrijská
Podpora farnosti
Drahí moji, to, že sa nemôžeme spoločne stretávať na bohoslužbách má za následok nielen naše duchovné ochudobnenie, ale aj absolútny výpadok príjmov našej farnosti. Účty však aj naďalej platiť treba :(.
Rímskokatolícka cirkev, farnosť Smolník SK90 0200 0000 0040 0833 1558 účet vedený vo Všeobecnej úverovej banke, a.s. (VÚB, a.s.)
qrkodfarnosti
 
ZA KAŽDÚ VAŠU POMOC ÚPRIMNÉ PÁN BOH ZAPLAŤ!

Informácie

Naša farnosť v spolupráci s Obecným úradom v Smolníku organizuje slávnosť sv. Mikuláša, ktorá sa uskutoční v našom farskom kostole v pondelok 5.12.2016 o 18:00 hod, po sv. omši. Všetci ste srdečne pozvaní!

Životopis sv. Mikuláša:

* okolo 280/286 Patara (?), dnes ruiny pri Kalkane, Turecko
† medzi 345 a 351 Myra, dnes Demre, Turecko

Atribúty: odev biskupa, tri mešce peňazí, tri chleby, tri jablká, tri kamene, loď, kormidlo, kotva

Patrón detí, pekárov, námorníkov, majiteľov záložní, lekárnikov, rybárov Viac

Rímskokatolícka farnosť v Smolníku pozýva na odpustovú slávnosť k úcte Panny Márie Snežnej, ktorá sa uskutoční počas víkendu 6. a 7. augusta 2016 v Úhornej. Program slávnosti je a priloženom plagáte (zväčší sa po kliknutí).

Budúca sobota (7.5.) je zároveň prvou sobotou v mesiaci máj. V tomto roku budeme prvýkrát sláviť Fatimskú sobotu, ako už tradične, v Kaplnke Snežnej Panny Márie v Úhornej. Na túto Fatimskú sobotu ste všetci srdečne pozvaní.
Program:
9:00 – vysluhovanie sviatosti zmierenia
9:30 – mariánske večeradlo pri jaskyni
10:30 – sv. omša

V mesiaci máj sa modlievame májové pobožnosti. Ponúkam Vám krátky exkurzus do historického vývoja týchto pobožností.

1. Korene a prvopočiatky

Korene májových pobožností siahajú k mariánskej tradícii spojenej s pobožnosťou Utrpenia Pána, uctievaním svätého Kríža a modlitbami za dobré počasie. Dobové historické pramene hovoria o začínajúcom mesiaci máj ako o „duchovnom máji“ spočívajúcom vo zvláštnej forme uctievania kríža. Mystik Henry Seuse (+1366) sa radí medzi najvplyvnejších predstaviteľov. Jeho „duchovný máj“ sa viaže k liturgii „Nájdenia Svätého Kríža“, ktorý sa slávi 3. mája, ku krížu a k týždňu modlitieb pred Nanebovstúpením Pána. V Nemecku, a to hlavne v porýnskych diecézach a v oblasti Frank, sa rozvinuli kajúce pobožnosti, tzv. májové modlitby v spojitosti so zavedeným zvykom udeľovania požehnania počas dňa „Nájdenia Svätého Kríža“. Náležité modlitby boli zavedené okolo roku 1720 v diecézach Trier, Mainz, Worms, Speyer a tiež Wurzburg a Bamberg v dôsledku malej úrody na začiatku 18. Storočia. Tieto „májové modlitby“, často zodpovedajúce májovým pobožnostiam spolu s dňami modlitieb, zostali až do 19. storočia súčasťou pobožností, ktoré sa viazali k jednotlivým ročným obdobiam. Mariánsky aspekt bol týmto modlitbám celkom cudzí. Jadrom májových modlitieb bola prosba za dobrú úrodu: aby kvety boli uchránené pred skazou a dozreli do plného plodu.

(Pozn. V niektorých častiach Európy v období okolo Nanebovstúpenia Pána sa počas tohto dňa konajú procesie na polia a do sadov s prosbou o požehnanie a úrodu)

Nová podoba mariánskych májových pobožností sama o sebe nabáda, aby sa nadviazalo na tieto modlitby a k ich oživeniu zdôrazňuje mariánsku úctu. Májové pobožnosti tiež prevzali motív kvetu, avšak rýchlo sa obmedzili iba na samotné kvety. Tým sa vlastný základ, t.j. prosba, aby z kvetu dozreli bohaté plody, vytratil. Výklad časti Biblie, predovšetkým z Piesne piesní 2,1: „Som lúčny kvietok na saronských rovinách, ľalia v údoliach“, viedol k zasväteniu mesiaca máj, mesiaca kvetov a kvetín, Matke Božej.

2. Šírenie májových pobožností

Pôvod tradičných májových pobožností je stále sám o sebe dosť neznámy. Isté je, že táto forma mariánskej úcty začala v Taliansku. Tam, v máji roku 1784, v chráme Kamilliánov vo Ferrare, sa prvýkrát verejne konali počas celého mesiaca máj májové pobožnosti. Až do tej doby boli májové pobožnosti viac-menej súkromnou záležitosťou, aj keď sa konali vo väčších spoločenstvách. Napríklad okolo roku 1739 historické svedectvá hovoria o zvláštnej forme mariánskej úcty počas mesiaca máj v talianskom meste Grezzano blízko Verony. V roku 1747 janovský arcibiskup odporučil májové pobožnosti ako domáce pobožnosti v rodinách. Okolo roku 1813 sa májové pobožnosti konali už v dvadsiatich rímskych chrámoch.

Z Talianska sa májové pobožnosti rýchlo rozšírili do Francúzska. Jedným z najznámejších priekopníkov májových pobožností bol jezuita PierreDoré (1773-1816) z lotrínskeho Longwy. Doré túto formu pobožností priniesol z Talianska. Tradícia májových pobožností sa šírila hlavne v spojitosti s porevolučným rekatolizačným hnutím. Pobožnosti boli chápané ako cirkevná alternatíva nekontrolovaných slávností jari z dôb revolúcie. Od roku 1830 sa potom májové pobožnosti konali po celom Francúzsku.

V Belgicku, hoci vo forme súkromných pobožností, boli májové pobožnosti známe už v roku 1803 a potom v roku 1819 došlo k vydaniu publikácií k pobožnostiam. (…) V Holandsku to boli redemptoristi, ktorí podporovali rozvoj májových pobožností. (…) Známe boli tiež v Luxembursku okolo roku 1840. Ba čo viac, mesiac máj tu získal aj ďalší rozmer: v podobe každoročnej mariánskej oktávy ku cti Panny Márie „Tešiteľky zarmútených“. V roku 1808 sa po prvýkrát konala májová pobožnosť v jezuitskom kolégiu vo švajčiarskom Brigg (Sitten) (…) a verejne od roku 1849 tiež v benediktínskom kláštore v Einsiedelnu. Kapucínsky kláštor Näfels (kantonGlarus) bol ďalším centrom šírenia májových pobožností vo Švajčiarsku, a to od roku 1852. Okolo roku 1860 sa nedeľné májové kázne stali zvykom a veľmi skoro zvláštnosťou mariánskeho mesiaca. Veľmi obľúbenými boli mariánske pobožnosti medzi veriacimi v Rakúsku, kde prvé zmienky pochádzajú z jezuitského kolégia v Innsbrucku (…)

3. Prepojenie s dobovými tradíciami

Májové pobožnosti sa od polovice 19. storočia stali skoro najvýraznejším prejavom mariánskej úcty. Veriaci dokonca petíciami žiadali o ich zavedenie. Aktívna účasť mnohých biskupov na týchto pobožnostiach bola jasným výrazom ich súhlasu. Vyhlásenie dogmy o Nepoškvrnenom počatí Panny Márie v roku 1854 bolo veľmi silným impulzom pre rozvoj májových pobožností. Táto dogma bola v mnohých diecézach vyhlasovaná v nasledujúcom roku práve počas mesiaca máj, často v spojení s májovými pobožnosťami. Dôvodom pre veľmi silnú propagáciu májových pobožností boli častokrát veľmi zvláštne politické a cirkevné okolnosti, napríklad počas konfliktu medzi Cirkvou a štátom (1872-1887), obdobie Kulturkampfu v Nemecku) a počas obidvoch svetových vojen. Po vypuknutí 1. svetovej vojny pápež Benedikt XV. priamo nariadil, aby sa modlitba za mier, ktorú sám v roku 1915 napísal, modlila počas jeho veľmi obľúbených májových pobožností.

Počas 2. svetovej vojny boli májové pobožnosti znova veľmi odporúčané. Už v roku 1939 pápež Pius XII. vyzýval veriacich, aby sa modlili počas mesiaca máj za mier medzi národmi. Týchto pobožností sa mali zúčastňovať hlavne deti – to bolo pápežovým prianím, ktoré veľmi často vo vojnových časoch opakoval. V encyklike MeditorDei (1947) sú májové pobožnosti odporúčané ako jeden z úkonov zbožnosti.

4. Modlitba v spoločenstve a súkromná modlitba

Od svojho začiatku boli májové pobožnosti a s nimi spojené úkony kajúcnosti dvojakým spôsobom zakorenené vo farských spoločenstvách: ako nová oblasť založená na spoločnej modlitbe v rodine a ako pobožnosť v kostole. Postupom času sa májové pobožnosti stali každodennou záležitosťou. Májovým pobožnostiam na začiatku a na konci mesiaca zvyčajne predsedal sídelný alebo pomocný biskup. Hlavne v 20. storočí sa večer dňa stal vhodným časom na májové pobožnosti. Zo začiatku sa pobožnosti konali ako ráno, tak i večer. Rozhodujúcu úlohu v určovaní doby konania sa pobožnosti hrala sociálna štruktúra v jednotlivých farnostiach. Ráno boli omše zamerané hlavne na úctu k svätým. Pobožnosti trvali zvyčajne hodinu až hodinu a pol. Svojou štruktúrou zodpovedali nedeľnému požehnaniu, lebo obsahovali príhovor (kázeň) a meditáciu, spev litánií – väčšinou Loretánskych (príležitostne aj žalmov) a modlitby. Pobožnosť bola ukončená slávnostným požehnaním cibóriom alebo monštranciou. Požehnanie mohlo byť však zaradené na začiatok alebo koniec pobožnosti, alebo bolo v úvodnej alebo v záverečnej časti.

V májových pobožnostiach hrali veľmi dôležitú úlohu práve slávnostné prvky. Okrem špeciálne vyzdobeného májového oltára sa kládol veľký dôraz na ďalšie „vrcholy“ pobožnosti. Hlavný z nich predstavovalo vyloženie Najsvätejšej Sviatosti – veľmi často v zmysle stále typickej barokovej piety.

Popri spoločných májových pobožnostiach v chrámoch sa mariánska úcta rozvíjala v rodinných kruhoch formou súkromných mariánskych pobožností. Kniha „Mesiac Panny Márie“, (Viedeň 1837) napísaná P. Beckxem SJ, obsahuje podrobný návod k mariánskym pobožnostiam v rodinnom kruhu. Toto spojenie s predchádzajúcou modlitbou v rodine sa ukázala ako jedným veľmi podstatným aspektom šírenia mariánskej úcty v tejto jej novej podobe. K členom rodiny sa často pridávali aj susedia a známi a spoločne vykonávali pobožnosť. Súčasťou týchto domácich pobožností boli modlitby a piesne, modlitba posvätného ruženca, Loretánske litánie spolu s úvahami z brožúrky k májovým pobožnostiam. Zvláštnosťou týchto pobožností bol malý rodinný májový oltár. Neskôr boli súkromné májové pobožnosti odporúčané tým veriacim, ktorí vzhľadom na vzdialenosť sa nemohli zúčastniť na pobožnostiach, ktoré sa konali v kostole. Za zmienku stoja tiež nasledujúci autori brožúriek k súkromným májovým pobožnostiam: najstaršími a najvplynejšími sú jezuiti Annibale Dones (+1754), FrancescoLalomia (1749-1813) a Louis Debussy (1788-1822). Známymi sú aj Vincent Pallotti (1795-1850) a JanBosko (1815-1888). John Henry Newman (1801-1890) vydal malú knižku, ktorá sa používa dodnes.

5. Budúcnosť

Májové pobožnosti zažili svoj rozvoj v období označovanom ako „mariánske storočie“, teda hlavne rokoch 1850-1950. Počas zmien a reformných období II. vatikánskeho koncilu, spolu s inými formami ľudových pobožností , májové pobožnosti vymizli. Objavuje sa však nový záujem o tento typ pobožností. Cirkevní predstavení uznávajú a presadzujú mariánsku úctu podľa požiadaviek veriacich vzhľadom k danej situácii, miestu a dobe. Otcovia II. vatikánskeho koncilu si priali, aby tradícia uctievania a pobožností pokračovala a bola chránená. Veľmi veľa rôznych foriem mariánskej úcty, podobne ako aj úkony kajúcnosti, zahrňujú to, čo je zodpovedané danej dobe, ale tiež i to, čo je nadčasové.

V dnešnej dobe sa nastoľuje otázka, ako spojiť májové pobožnosti s 50-dňovým veľkonočným obdobím, ktoré bolo ustanovené II. vatikánskym koncilom, keďže veľkonočné týždne takmer každý rok zasahujú do mesiaca máj. Na základe priania Koncilu by mal byť liturgický rok usporiadaný tak, aby „bol zachovaný pôvodný charakter doby“ (SC 107). Pre správnu obnovu májových pobožností je teda nevyhnutné pamätať na to, že veľkonočná doba je tou najzákladnejšou a najpodstatnejšou. V prípade, že veľkonočná doba viac alebo menej zasahuje do mesiaca máj, typická mariánska úcta by mala smerovať k zameraniu veľkonočného obdobia.

Originál článku si môžete prečítať na stánkach univerzity v Daytonu (Ohio, USA)

Chcem všetkým veriacim farnosti popriať, aby načerpali čo najviac z Božích milostí, ktoré pramenia zo smrti a zmŕtvychvstania Pána Ježiša. Nech sú ako svetlo slávnostnej sviece, ktoré sa má šíriť úplne všade. Prežili sme počas týchto dní spolu s Ježišom bolesť, pocit opustenosti, bezvládnosti … veľmi veľa … všetko však smerovalo k veľkému finále Veľkej noci. Všetko je možné ak Bohu dáme priestor vo svojom živote!

YouTube Preview Image

➢ Bielu sobotu začneme spoločnou modlitbou Ranných chvál spojenú s Posvätným čítaním o 9:30 hod.

➢ Najsvätejšia Sviatosť Oltárna a Kríž (Boží hrob) budú vystavené k verejnej úcte v Smolníku od 10:00 hod. do slávenia Veľkonočnej vigílie (18:30 hod.), v Úhornej 10:30 – 12:00.

Slávnosť Veľkonočnej vigílie začne o 18:30 hod. vonku pri ohni odkiaľ pôjdeme v slávnostnom sprievode do kostola. Je potrebné priniesť si sviece, ktoré použijeme pri slávnostnom obrade svetla a pri obnovení krstných sľubov.

Požehnanie jedla: v Smolníku v nedeľu po skončení Veľkonočnej vigílie a v Úhornej v nedeľu po sv. omši.

Získanie úplných odpustkov vo Veľkonočnom trojdní: Za zvyčajných podmienok (svätá spoveď, sväté prijímanie amodlitba na úmysel Svätého Otca – a vylúčenie akejkoľvek záľuby aj v ľahkom hriechu).

– za obnovu krstných sľubov pri slávení Veľkonočnej vigílie.

Veľký piatok začneme ráno o 8:00 hod. kedy sa budeme spoločne modliť modlitbu ranných chvál a posvätného čítania vo farskom kostole. Všetci ste srdečne pozvaní! Texty budete mať prichystané.

Krížová cesta v obci: Budeme sa modliť krížovú cestu putujúc po uliciach Smolníka. Začiatok tejto krížovej cesty bude Pri kríži pri matejtkoch o 13:00 hod.. Zakončenie krížovej cesty je pri kríži vedľa kostola.

➢ Obrady Veľkého piatku začnú o 15:00 hod.. Po obradoch bude vyložená Sviatosť oltárna a Kríž k verejnej úcte do 17:30 hod.

Získanie úplných odpustkov počas Veľkého piatku: Za zvyčajných podmienok (svätá spoveď, sväté prijímanie amodlitba na úmysel Svätého Otca – a vylúčenie akejkoľvek záľuby aj v ľahkom hriechu).

– za nábožnú účasť na poklone kríža pri liturgickom slávení na Veľký piatok.

Veľký piatok je dňom pokánia v celej Cirkvi, ktorý obnáša prísny pôst a zdržovanie sa mäsitého pokrmu. Zdržovanie sa mäsitého pokrmu sa nemôže nahradiť iným skutkom pokánia. Pôst znamená iba raz do dňa sa dosýta najesť (pričom možno prijať trochu pokrmu ešte dvakrát v priebehu dňa). (Pavol VI., apoštolská konštitúcia Paenitemini)

V sobotu 2. apríla 2016 sa v Rožňave bude konať celodiecézne stretnutie mládeže Rožňavskej diecézy, ktoré bude vyvrcholením príprav na Svetové dni mládeže 2016 v Krakove. Program sa začne pontifikálnou sv. omšou o 10:00 hod. v Katedrále Nanebovzatia Panny Márie v Rožňave, ktorej hlavným celebrantom bude Mons. Stanislav Stolárik, rožňavský biskup. Program stretnutia bude pokračovať prednáškou generálneho vikára Rožňavskej diecézy vsdp. ThDr. Jána Mihoka, PhD. a stretnutím s apoštolskými sestrami Rodiny Panny Márie zo Starej Haliče (tvorivé dielne a workshopy). Stretnutie sa zavŕši modlitbami chvál v podaní mládeže z Brezna.

Kvôli občerstveniu je potrebné nahlásiť účasť vdp. Patrikovi Balázsovi najneskôr do 28. marca 2016 (tel. č.: 0907 486 396; e-mail: balazsrv@gmail.com).

stretnutie-mladeze_roznava2016

Screenshot 2015-10-10 15.02.39V našej diecéze bol od októbra 2015 stanovený Deň modlitieb za Rožňavskú diecézu na 16. deň každého mesiaca v roku. V rámci neho sa odporúča účasť na svätej omši, prípadne eucharistická adorácia, čítanie Svätého Písma, modlitba posvätného ruženca, pôst, púť alebo vykonanie akéhokoľvek dobrého skutku na úmysel osobitne schválený diecéznym biskupom.

Úmysly schválené diecéznym biskupom na nasledujúce tri mesiace:

December 2015: Aby sme s radosťou očakávali a prijali Ježiša Krista vo svojich srdciach i cez prijatú sviatosť zmierenia a dokázali vylepšiť vzájomné vzťahy. 

Január 2016: Aby sme sa od začiatku nechali prenikať tajomstvom Roka milosrdenstva.

Február 2016: Aby sme venovali väčšiu pozornosť konaniu skutkov telesného milosrdenstva.

Marec 2016: Aby sme stále viac mali na zreteli dôležitosť pokánia v našom živote.
Apríl 2016: Aby sme boli presvedčivými svedkami Božieho milosrdenstva všade tam, kde sa nachádzame.
Máj 2016: Aby naše prvoprijímajúce deti, birmovanci a ich rodiny pod ochranou Panny Márie a sv. Jána Nepomuckého, patróna diecézy, vytrvali vo vernosti Kristovi a jeho Cirkvi.
Jún 2016: Aby sme šírili a posilňovali úctu k Najsv. Ježišovmu Srdcu a dôverovali jeho prisľúbeniam.
Júl 2016: Aby sa čo najviac mladých ľudí z našej diecézy zúčastnilo na SDM v Krakove.
August 2016: Aby dovolenkujúci pamätali nielen na regeneráciu tela, ale aj svojho duchovného života.
September 2016: Aby sme pamätali na to, že po celý život sme v Ježišovej škole a stále sa máme čo naučiť.
Október 2016 – Jún 2017: Za kňazské a rehoľné povolania pre našu diecézu a za prehĺbenie náboženského života v našich farnostiach.

 
 
Aktuálne
Pondelok, 20. 9. 2021, 10:37 hod.
 liturgická farbaliturgická farbaliturgická farba Sobota 24. týždňa v Cezročnom období alebo Svätého Januára, biskupa a mučeníka alebo Panny Márie v sobotu (ľubovoľná spomienka) 
Dnešné liturgické texty
Liturgia hodín  – denná modlitba rímskokatolíckej Cirkvi; modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici Liturgia hodín – denná modlitba rímskokatolíckej Cirkvi; modlia sa ju kňazi, rehoľníci a aj laici
Sväté písmo - biblia on-line; vyhľadávanie; generovanie súradníc; konkordancie Sväté písmo - biblia on-line; vyhľadávanie; generovanie súradníc; konkordancie